Deformovaný kurz
československej koruny
Zlatý obsah koruny bol stanovený na 0,123426 gramov zlata a podľa toho sa určil pomer k cudzím menám. Kurz československej koruny bol umelo nadhodnotený najmä voči americkému doláru. Zostal dlhé roky nemenný, neodrážal skutočný vývoj československej ekonomiky, a preto musel byť vyrovnávaný celým radom zložitých kurzových koeficientov.
Čo s darom zo zahraničia?
Ak československý občan dostal vo februári 1988 z USA dar vo výške 100 USD, musel ho do 15 dní ponúknuť na odkúpenie Štátnej banke československej, inak sa dopustil devízového priestupku. Občan mal dve možnosti. Prvou bola výmena amerických dolárov za československé koruny s príplatkom 75%. Za 100 USD by dostal 884 Kčs, čo však bolo pre neho veľmi nevýhodné, keďže na čiernom trhu sa americký dolár predával za 30 až 32 korún.
Mesačný kurzový lístok Štátnej banky
československej platný na február 1988
Druhou možnosťou bolo vymeniť si cudziu menu za odberné poukážky podniku zahraničného obchodu Tuzex tzv. tuzexovú korunu (Tk) alebo ľudovo bony. V tomto prípade sa príplatok neposkytoval. Za 100 USD by dostal 505 bonov. Občania oveľa radšej využívali túto možnosť, keďže za tuzexové bony mohli nakúpiť nedostatkový a luxusný tovar, pričom na čiernom trhu sa bony v nominálnej hodnote 1 Tk predávali v rozpätí od 5 do 6,5 Kčs.
Tuzexová poukážka v hodnote 0,50 Kčs
Tuzexová poukážka v hodnote 1 Kčs
Tuzexová poukážka v hodnote 5 Kčs
Tuzexová poukážka v hodnote 10 Kčs
Tuzexová poukážka v hodnote 500 Kčs
Budova Tuzexu v Bratislave
Dovolenka v zahraničí
Ak si občania nakupovali cudziu menu na zahraničnú dovolenku, tak sa im k oficiálnemu kurzu pripočítala prirážka 75 % a správny poplatok 125 % na rozvoj cestovného ruchu. V roku 1988 tak občan za 1 USD zaplatil 21,07 Kč. Na získanie cudzej meny legálnou cestou bolo potrebné požiadať Štátnu banku československú o devízový prísľub. Až na základe jeho schválenia bolo možné uvedené prostriedky poskytnúť. V roku 1989 bol stanovený limit na súkromné cesty v maximálnej výške 10 000 Kčs. Občania si preto museli zaobstarať valuty na čiernom trhu od vekslákov. Často sa tak stali obeťami podvodu, keďže pre neznalosť výtvarnej podoby valút (libry, marky alebo doláre) často kúpili falzifikáty.
Žiadosť o devízový prísľub z roku 1989
Colné a devízové prehlásenie z roku 1985
Colné a devízové prehlásenie z roku 1985
Cestovná doložka z rokov 1968 – 1970
Cestovná doložka z roku 1989
Cestovná doložka z roku 1989
Prvá zmenáreň po roku 1989, Ing. Sanyga
Kurzový lístok Štátnej banky československej platný
k 17. novembru 1989
Aby však občan mohol vycestovať, potreboval okrem toho získať aj cestovnú doložku, pričom jej vybavenie trvalo aj pol roka. Žiadosť o vydanie cestovnej doložky musela byť schválená celým radom rôznych inštitúcií (zamestnávateľ, vojenská správa v prípade mužov, závodný výbor komunistickej strany na pracovisku, ROH, zväzácka organizácia a pod.)
Od 1. januára 1989 došlo k zreálneniu kurzu československej koruny, pričom bol na týždennej báze vyhlasovaný obchodný a neobchodný kurz koruny bez príplatkov a prirážok. Správny poplatok 125 % na rozvoj cestovného ruchu však zostal.
Po 17. novembri 1989 a po otvorení štátnych hraníc na západ rozhodla Štátna banka československá o uvoľnení devízových prostriedkov na turistické cesty pre všetkých občanov vo výške 500 Kčs na osobu. V prípade cesty do Rakúska išlo asi o 300 rakúskych šilingov. Pobočky Štátnej banky československej, Československej obchodnej banky a Živnostenskej banky boli začiatkom decembra 1989 doslova obliehané obrovskými davmi žiadateľov o výmenu valút. Situáciu sa podarilo zvládnuť až za pomoci zmenární a cestovných kancelárií.