Bankový systém
na Slovensku do roku 1989
Štátna banka československá (ŠBČS) vznikla v roku 1950 ako jednotná štátna socialistická banka s celoštátnou pôsobnosťou a sídlom v Prahe. Medzi jej základné funkcie patrila menová, úverová, peňažná a emisná oblasť. Jej úlohou bolo vydávať bankovky, poskytovať úvery hospodárskym a obchodným podnikom, zabezpečovať zúčtovací a platobný styk a riadiť a kontrolovať devízovú politiku. Pre územie Slovenska bol zriadený najprv Oblastný ústav pre Slovensko a po organizačných zmenách v roku 1970 Hlavný ústav pre Slovenskú socialistickú republiku.
Slovenská štátna sporiteľňa vznikla v roku 1968 so sídlom v Bratislave. Poskytovala bankové služby širokým vrstvám obyvateľstva na Slovensku. Hlavnou náplňou sporiteľne bola vkladová činnosť, pričom prijímala vklady na: obyčajné vkladné knižky, výherné vkladné knižky, cestovné vkladné knižky, bežné účty a ďalšie účelové formy sporenia. Od roku 1972 zaviedla sporožírové účty ako nástroj bezhotovostného sporenia a platenia. Od roku 1983 bolo možné prostredníctvom nich platiť sústredené inkaso platieb obyvateľstva, nájomné za byty, poplatky za telefón, poistné a pod. V roku 1989 dala Slovenská štátna sporiteľňa namontovať prvý bankomat na území Československa, a to v budove jej pobočky na Námestí SNP v Bratislave a vydala aj prvé bankomatové platobné karty. V oblasti pôžičiek a úverov sa po roku 1968 využívali najmä pôžičky na bytovú výstavbu, pôžičky so štátnym príspevkom mladým manželom, na nákup tovaru, osobné pôžičky.
Obrovský záujem verejnosti o služby Slovenskej štátnej sporiteľne v Bratislave počas Svetového dňa sporenia 1990
Československá obchodná banka vznikla v roku 1964 ako akciová spoločnosť so sídlom v Prahe s akciovým kapitálom v hodnote 500 000 000 Kčs.
Jej hlavné poslanie spočívalo v realizácii platobného styku so zahraničím – financovala podniky zahraničného obchodu, viedla klíringové účty, poskytovala úvery v obchodnom styku s cudzinou a pod. Na Slovensku zriadila v roku 1969 svoju pobočku v Bratislave, neskôr aj v Žiline.
Budova Československej obchodnej banky v Bratislave na Belopotockého ulici (1972)
Živnostenská banka bola založená v roku 1868. Bola to jedna z najvýznamnejších bánk v Československu. V roku 1950 sa stala súčasťou nového peňažného ústavu Štátnej banky československej bez toho, aby bola zrušená a okrem svojej londýnskej pobočky pôsobila ako peňažný ústav v pokoji. Po roku 1956 došlo k jej oživeniu. Poskytovala bankové služby pre súkromnú zahraničnú klientelu, viedla tzv. tuzexové účty. Nakupovala valuty a cestovné šeky, likvidovala došlé úhrady pre našich občanov a cudzincov, predávala našim občanom valuty a šeky, vyplácala úspory zo zahraničných služobných ciest, výplaty honorárov z činnosti v cudzine a pod. V roku 1988 vydala Živnostenská banka prvú plastovú platobnú kartu v Československu, ktorá slúžila ako dispozičná karta k tuzexovým účtom.
Investičná banka, Praha, s oblastným ústavom v Bratislave vznikla v roku 1948. Bola dôležitým článkom bankovej sústavy a financovala všetky veľké investície zahrnuté do štátneho plánu. V roku 1958 však došlo k utlmeniu jej činnosti, pričom bola poverená správou cenných papierov a zahraničných kapitálových účastí po zlikvidovaných peňažných ústavov. Jej činnosť na Slovensku bola definitívne ukončená v roku 1969 a celú jej agendu prevzal Oblastný ústav ŠBČS pre Slovensko. V Čechách prežívala v utlmenej podobe až do roku 1989.
V roku 1988 sa začala znovu pripravovať reforma bankovníctva a ŠBČS, ktorá bola v normalizačnom procese osobitne postihnutá. Dátum realizácie reformy sa stanovil na 1. január 1990.
Koncepcia reformy spočívala v rozdelení ŠBČS na štyri štátne peňažné ústavy: Štátnu banku československú, ktorej bola daná funkcia centrálnej emisnej banky federálneho štátu, Komerčnú banku v Prahe; Všeobecnú úverovú banku v Bratislave; Investičnú banku v Prahe s Oblastným riaditeľstvom v Bratislave.